Historické pramene udávajú dve príčiny smrti Friedricha Hegela

Stuttgart/Bratislava 27. augusta (TASR) - Georg Wilhelm Friedrich Hegel je považovaný za vrcholného predstaviteľa nemeckej klasickej idealistickej filozofie. Tvorca teórie systematickej dialektiky prírody, dejín a myslenia, ktorého myšlienky o spoločnosti a štáte a výklad dialektiky ovplyvnili na dlhé roky aj učencov v iných krajinách, sa narodil pred 245 rokmi.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel sa narodil 27. augusta 1770 v nemeckom Stuttgarte. Otec bol vyšším úradníkom v službách württemberského vojvodu. Rod Hegelovcov pochádzal z Rakúska, odkiaľ sa v 16. storočí presťahoval z náboženských dôvodov do názorovo tolerantnejšieho Württemberska.

Mladý Friedrich Hegel navštevoval latinskú školu v rodnom meste, neskôr absolvoval s výborným prospechom tamojšie gymnázium. Už v tomto období sa zoznámil s aktuálnymi myšlienkovými prúdmi osvietenstva a humanistického klasicizmu, ktorý si za svoj vzor vybral antiku. Antika bola v období klasiky stelesnením slobody, životnej harmónie a vzdelanosti ducha.

Ešte ako študent sa Hegel zaujímal najmä o dejiny - jeho obľúbenými autormi boli grécky dejepisec Thukydides a rímsky historik Tacitus. Čítal aj Sofoklove drámy, Platónove a Aristotelove spisy, poznal diela osvietencov Lessinga, Klopstocka, Wielanda, Mendelssohna. Po maturite sa Hegelovi podarilo získať štipendium na univerzitu v Tübingene. Bolo to práve v období Veľkej francúzskej revolúcie, ktorá svojím myšlienkovým odkazom ovplyvnila v Nemecku aj veľkú časť tübingenských študentov. Hegel spoločne so svojimi spolužiakmi navštevoval rôzne akcie, zapájal sa do debát o potrebe vytvorenia slobodného a mravného vyššieho poriadku v Európe.

Po ukončení štúdia nastúpil mladý filozof na miesto domáceho učiteľa u zámožného a vzdelaného patricija Friedricha von Steigera vo švajčiarskom Berne. Steiger mal bohatú knižnicu, ktorá bola Hegelovi k dispozícii. Mal možnosť zoznámiť sa s názormi Spinozu, Leibniza, Herdera, Kanta, Fichteho a Schellinga. Z ich myšlienok čerpal Hegel pri písaní svojho rozsiahleho diela.

V tomto období sa mladý učenec prihlásil k radikálnemu republikánstvu a prišiel s názorom, že zásady antickej demokracie by sa mohli uplatniť aj v Nemecku vtedajšej doby. Absurdnosť svojich predstáv si Hegel uvedomil o niekoľko rokov neskôr.

V januári 1801 prišiel Hegel do Jeny, napísal svoju doktorskú prácu, a na príhovor Goetheho a Schillera sa v roku 1805 stal profesorom na tamojšej univerzite. Po Jene nasledovala profesúra v Heidelbergu, v Norimbergu, kde pôsobil aj ako riaditeľ Egydiovho gymnázia a napokon profesúra v Berlíne.

V roku 1811 sa oženil s 20-ročnou Marie von Tucherovou a o krátku dobu sa stal otcom troch detí.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel umrel 14. novembra 1831 v Berlíne. Historické pramene udávajú dve príčiny jeho smrti. Mohla to byť cholera, ktorá v tom čase zúrila v nemeckej metropole a mohli to byť bližšie neurčené problémy so žalúdkom, ktoré Hegela sužovali už dlhšiu dobu.

K Hegelovým najznámejším dielam patrí: Fenomenológia ducha (1806), Logika, Filozofia prírody, Filozofia dejín, Filozofia umenia, Filozofia náboženstva, Filozofia a dejiny filozofie, Logika ako veda (1811), Malá a veľká logika, Encyklopédia filozofických vied (1817), Základné línie filozofie práva (1821). Hegelove diela vyšli v niekoľkých súborných vydaniach.

Hegelova definícia štátu vychádza z teórie politiky založenej na právach: podľa Hegela je štát uskutočnenie mravnej idey. Podľa filozofa štát je nadradený rodine aj občianskej spoločnosti. Štát existuje predovšetkým kvôli zabezpečeniu slobôd jednotlivcov, pod štátom rozumie učenec najmä politicky zorganizovanú spoločnosť, je proti násilným zásahom štátu do života občana. Hegel nebol zástancom totalitného štátu.